
Pozerala som na to krásne more, v žiari slnka. Ten krásny výhľad z balkóna, ktorý ho nezatieni. No niečo by mohlo... Všetko je zdá sa zbytočné, ak je Mp3 pripravená na nočnom stolíku, a ak ma ovieva teplý vietor smerujúci na východ. Vždy som mala strašne veľa šancí, a nevyužila som skoro žiadnu, pretože žiadna šanca, nemôže nahradiť ten krásny nesplniteľný sen, ktorý sa mi nikdy nesníva...
-----------------------------------------------------------------------------
Kráčala som po prázdnej ulici zaplnenej zápachom z cigariet. Vôbec som si neuvedomovala, čo robím na 44.ulici, vôbec som nevedela akým smerom idem - len som sa nechala unášať vetrom. Pocítila som chladnú a silnú ruku, ako sa dotýka môjho pleca. Chcela som zomrieť... Rýchlo som sa vytrhla spod zovretia, a bežala som čo najďalej. Nemala som poňatia kde vôbec som, preto som začala panikáriť. No v tom, som videla jeho! Stál predo mnou, a ja som mu chcela padnúť do náručia. Jeho kroky sa zrýchľovali, a mierili smerom ku mne. Zrazu len tak okolo mňa prešiel a ja, som sa za seba pozrela. Stála tam Savannah - jeho priateľka. V tej chvíli som si nepriala nič iné, len sa zobudiť z príšernej predstavy reality, a vstúpiť do iného sveta, kde ho nepoznám, alebo sa mi nepáči...
------------------------------------------------------------------
No, vlastne, to nebol ten krásny nesplniteľný sen. Toto bolo niečo, čo by som nikdy nechcela zažiť, a sníva sa mi to od vtedy, od kedy Mike začal chodiť so Savannah - mojou bývalou najlepšou kamarátkou. "Deňa, poď jesť!" zakričala na mňa mama, a ja som odtrhla sluchátka od uší, a bežala som dole. "Mmm, rybie filé. To sme dávno nemali," podotkla som, a mama sa na mňa s grimasou pozrela. Potom nasadila pohľad akože "Prd rozumiem tomu čo rozprávaš", ale ja som sa ponorila do skvelej zemiakovej kaše. Len som okom pozrela na Keeho, ktorý mal skoro všetko v tom momente spraskané xD. "No, mami len ma napadlo, čo keby som sem pozvala Tiffanny? Je to predsa len moja najlepšia kamoška, a ešte to tu nevidela. Prosím..." začala som na mamu robiť psie oči, ktoré pri nej - samozrejme zaberú až po hodine, či po dvoch. "Rozmyslím si to do rána, dobre?" odvetila, keď som si strkala kúsok ryby do úst. Mlčky som prikývla. "A mámi, že som predbehol Denisu?" zaškeril sa Kee na mňa. Naštvane som naňho vyplazila jazyk, ale v tom momente na mňa mama pozrela pohľadom ako "Ešte raz to urobíš, a nič nebude!", tak som radšej už nič nerobila, ani nerozprávala. Ďalší deň som snáď ani nechcela vidieť. Síce mal byť piatok, ale aj tak, nechcem zase vidieť Savannah na chodbe bozkávajúc sa s Mikom. Ja to proste nedokážem zniesť. Dojedla som, a prázdny tanier som položila do drezu. Keď som šla po chodbe na hornom poschodí kráčajúc do svojej izby, všimla som si Keeho dvere otvorené dokorán. Aby som ho naštvala, tresla som jeho dverami ktoré sa prudko zatvorili. "Čo to bolo?" skríkla mama a vybehla po schodoch. Ja som sa behom pustila do izby, a s krikom som dodala: "Aléé, to nič nebolo!" Sadla som si na posteľ a dúfala som, že horšie veci sa už stať nemôžu...














Týjo, je to nádherný. Úžasně napsaný, máš fakt talent. Četla jsem to od prvního písmene do posledního :) A ten obrázek je skvělý. jakpak se máš? A kdy bude další kapitolka? :)